Horské stredisko Náchod

K ochrane územia, ktorým prechádzala stará obchodná krajinská cesta spájajúca Prahu s Kladskom  a Poľskom, založil okolo polovice 13. storočia Hron z rodu Načeraticov hrad a pod ním pravdepodobne  súčasne aj mesto. Hrad stál na strategicky dôležitom mieste, ktoré sa zužovalo do priesmyku Branka. Ním do mesta v čase mieru prinášali rozkvet obchodníci a remeselníci, v čase vojny potom skazu a biedu nepriateľskí vojaci. Meno Náchod sa prvýkrát vyskytuje v písomných prameňoch z roku 1254  a vzniklo úplne prirodzene ako označenie miesta, ktorým sa chodí alebo prechádza. Už vtedy, rovnako  ako dnes, plne charakterizovalo polohu mesta. Predchodcom Náchoda bola trhová ves na mieste dnešného Starého Mesta, ktorej význam dokladá cintorínsky kostol sv. Jána Krstiteľa z 13. storočia. Mesto malo od svojho založenia typický pravidelný kolonizačný pôdorys. Od začiatku 14. storočia bolo chránené hradbami, na ktoré nadväzovali dve línie hradieb tiahnuce sa hore k hradu. V tej istej dobe začali vznikať aj dve najvýznamnejšie predmestia - Horské a Krajské pred oboma bránami. Počas storočí sa striedali majitelia hradu, z ktorých pripomeňme aspoň kráľa Jána Luxemburského a sirotského hajtmana Jána Koldo zo Žampach. Stredoveké sídlo nevyhovovalo nárokom mocného a bohatého rodu Smiřických zo Smiřic, ktorý Náchod získal roku 1544. V rokoch 1566 - 1614 bol hrad prestavaný na pohodlný renesančný zámok. Nastala doba najväčšieho kultúrneho i hmotného rozmachu Náchoda. Mestu boli pridelené výsady, ktoré sa rovnali takmer rovnakému postaveniu kráľovských miest.

Mesto Náchod  (346 m nm) sa rozkladá  na  oboch  brehoch  rieky  Metuje.

V samotnom meste Náchod sa nachádza viacero historických stavieb ako napríklad renesančný zámok s francúzskou záhradou, gotický kostol sv. Vavrinca na Masarykovom námestí, stará baroková budova radnice, nová novorenesančná radnica a viacero ďalších.

• |
• |
• |
• |
• |